týždenná dávka inšpirácie o jedle, knihách a cestovaní

Island – od Reykjavíku po Jökulsárlón

Island – od Reykjavíku po Jökulsárlón

Ahojte priatelia! Opäť vás vítam pri rozprave o našom tripe po Islande. Ako napovedá už názov článku, dnes budeme cestovať od hlavného mesta Reykjavík až na juh k ľadovcovej lagúne Jökulsárlón. O našich predchádzajúcich dobrodružsvách v Reyjkavíku si môžete prečítať tu a čo vidieť na okruhu Golden Circle sa dozviete tu.

Juh ostrova toho ponúka veľa od vodopádov cez treky po kopcoch a ľadovcoch, ľadovcové jaskyne aj horúce hazierka či pláže s čiernym pieskom.

My sme po tejto trase za 3 dni prešli spolu cca 860 kilometrov. Do tohto okruhu nepočítam kilometre najazdené počas lovu na polárnu žiaru, to by sme presiahli aj hranicu 900 km 🙂 Pokračujte v čítaní a pozrite sa, čo všetko sa dá od Reykjavíku po Jökulsárlón vidieť.

Ægissíðufoss

Vodopád Ægissíðufoss nájdete v blízkosti mestečka Hella “v strede poľa”. Doslovne sa k nemu dostanete po poľnej ceste, na konci ktorej je malé oplotené parkovisko. Od parkoviska je to potom už len pár metrov po vychodenom chodníčku. V okolí je široko ďaleko samá rovina, vodopád uvidíte až keď vystúpite z auta a prejdete cez plot. Vodopád Ægissíðufoss patrí medzi miesta, kam sa nehrnú davy turistov, a tak si krásu tohto vodopádu môžete vychutnať úplne sami.

Seljalandsfoss

Jeden z najznámejších a najnavštevovanejších vodopádov na ostrove je práve Seljalandsfoss. Vodopád uvidíte už zďaleka hlavne počas pekného počasia, pretože ako u mnohých ďalších zaujímavých miest, široko-ďaleko nič nie je. V lete, keď nie je okolie vodopádu zamrznuté, sa môžete ísť pozrieť aj do jaskyne za vodopádom!

Pár desiatok metrov od Seljalandsfossu nájdete len o niečo menší vodopád Gljúfrafoss, alebo pre domácich Gljúfrabúi. Mnohí tento vodopád obídu, pretože je schovaný za skalou. Dostať sa k nemu môžete tak, že vyleziete po skale pred ním, alebo že prejdete cez potok popod skalu. Z nás dvoch vodopád videl len Juri, lebo je dostatočne odvážny na to, aby vyliezol po tej skale. Cez potok sme to v tej zime neskúšalli. Možno cez leto v gumákoch, keď sa bude menej šmýkať 🙂

Medzi týmito dvoma vodopádmi nájdete aj niekoľko menších vodopádov, takže je skutočne čo obdivovať. Ako aj pri NP Phingvellir, aj tu zaplatíte zopár eur za parkovanie a toalety sú zdarma 🙂

Jazero Holtsós

Jazero Holtsós sme vôbec nemali v pláne, lebo veď, čo môže byť zaujímavé na random jazere pri ceste…ale! Natrafili sme naň po ceste od Seljalandsfossu k Skógafossu, keď sme z auta všimli, ako po ňom skáče partia chalanov. Boli pri jazere jediní, jazero nebolo nijak označené a dostať sa k nemu dá nijak zvlášť spevnenou “odbočkou”.

Jazero bolo úplne celé zamrznuté a ľad bol úplne priezračný, akoby tá voda zamrzla behom pár sekúnd. Vysvetľovali sme si to tým, že voda v jazere pochádza z neďalekého ľadovca plus jazero bolo od oceánu oddelené len úzkym pásom čiernej pláže. Podarili sa mi tu celkom pekné fotky, takže som rada, že sme sa rozhodli tu len tak zastaviť 🙂

Pláž Sólheimasandur

Pláž Sólheimasandur je veľmi obľúbeným miestom nie pre samotnú pláž, ale pre vrak lietadla, ktorý tu leží od novembra 1973. Že ste na mieste spoznáte podľa parkoviska a drevenej brány pri ceste. Keď zaparkujete, netešte sa hneď, pretože ešte nie ste v cieli. Z parkoviska k vraku lietadla je to totiž cca 4 kilometrová prechádzka a široko-ďaleko nič, len hrubý čierny piesok.

Návšteva tohto miesta musí byť nepochybne veľkým zážitkom pri východe/západe slnka alebo v noci, keď na oblohe tancuje polárna žiara. Nám zážitok trochu pokazili všadeprítomní turisti. Vnútri lietadla, na krídlach lietadla, na streche lietadla…trvalo minimálne 20 minút, kým sa mi podarilo urobiť jednu jedinú fotku lietadla bez lezúcich ľudí. Nabudúce pôjdeme skoro ráno 🙂

Skógafoss

Áno, ďalší vodopád – na Islande ich je naozaj viac než dosť 🙂 Skógafoss však bude mať v mojej cestovateľskej pamäti špeciálne miesto vďaka polárnej žiare, ktorú sme v tú noc chvíľu hľadali niekoľko kilometrov od hotela, ale podarilo sa! Noc sme strávili v rovnomennom hoteli len pár metrov od vodopádu. Jeho krásu sme obdivovali počas večere z hotelovej reštaurácie a samozrejme aj počas raňajok. V hotelovej reštaurácii sme za večeru zaplatili v prepočte cca 50 Eur pre dvoch za výborný burger z lokálnych surovín.

Skógafoss je naozaj mohutný a krásny vodopád, nám sa pošťastilo aj slnečné ráno, takže sme videli aj dúhu. Ráno sme si privstali, aby sme vodopád mohli pozorovať bez húfov turistov a dobre sme spravili. Keď ostatní do seba tlačili raňajky v hotelovej reštaurácií, my sme už šlapali niekoľko sto schodov na vyhliadku nad vodopádom. Chodníkom od vodopádu sa dá pravdepodobne prejsť aj celé okolie, my sme prešli len kúsok popri rieke. Od vodopádu sme odchádzali práve včas – keď sa parkovisko začalo plniť autami a autobusmi.

Okolie Dyrhólaey, Reynisfjara & Vík

Len necelých 30 km od Skógafossu sa dá vyjsť po krkolomnej ceste k polostrovu a útesu Dyrhólaey – pri odbočke je upozornenie, že na cestu je vstup povolený len autám s pohonom 4×4, keďže cesta je viac-menej nespevnená s riadnym prevýšením a ostrými zákrutami. Samozrejme sa nájdu dobrodruhovia, ktorí to tam vyjdú aj na Fabii (true story).  Z tohto miesta je výhľad na dlhokánsku pláž Dyrhólafjara z jednej strany a keď zídete autom o kúsok nižšie, tak máte výhľad hneď na niekoľko miest – na pláž Kirkjufjara, veľké jazero Dyrhóloós oddelené od oceánu krásnou plážou Reynisfjara a z ocenánu trčiace skaly Reynisdrangar. Po ceste sa nám po prvý krát podarilo skamošiť aj s islandskými koňmi, ktoré sú veľmi priateľské.

Ak sa chcete poprechádzať po pláži Reynisfjara a z blízka si pozrieť Reynisdrangar, treba autom obísť spomínané jazero Dyrhóloós na jej druhý koniec. Tu stojí hora Reynisfjall, na opačnej strane ktorej nájdete tiež obľúbenú turistickú zastávku, dedinku Vík s kostolíkom,  od ktorého je výhľad na celú dedinku aj ďalšiu čiernu pláž Víkufjara. Vo Víku je čerpacia stanica, ktorú určite nevynechajte, pretože je jediná v okruhu približne 70 km. Je tu tiež viacero reštaurácií, kde sa dá dobre najesť za prijateľné peniaze a na konci dedinky sa môžete skamošiť s ďalšími islandskými koníkmi.

Ľadovcová lagúna Jökulsárlón & Diamond Beach

Posledný bod nášho programu bol najďalej od Reykjavíku a relatívne ďaleko aj od nášho ubytovania v Skógafosse. Noc pred návštevou  Jökulsárlónu sme preto strávili “na pol ceste” v hoteli Fosshotel Nupar. Veľmi príjemný hotel s bohatými a chutnými raňajkami stojí uprostred ničoho 90 km od lagúny a je dokonalým miestom na pozorovanie polárnej žiary. V tú noc sa nám už neukázala, ale vynahradili sme si to výhľadom na ľadovce rovno z postele.

Lagúna Jökulsárlón je vyústením ľadovca Vatnajökull a celé obrovské kusy ľadu prúdia krátkou riečkou priamo do oceánu. Vlny oceánu kusy ľadovca vyplavujú na dlhú čiernu pláž s príznačným názvom – Diamond Beach. Lagúnu je možné pozorovať z viacerých miest, pri ktorých sa dá aj zaparkovať, rovnako k pláži, ktorá je len cez cestu od lagúny. V zime je väčšina lagúny pokrytá ľadovými kryhami, na ktorých odfukovali desiatky tuleňov, ktorých sme videli aj my 🙂 V lete si lagúnu môžete vychutnať aj plavbou na obojživelníku.

Cestou z Jökulsárlón do Keflavíku

Na Jökulsárlón som sa veľmi tešila, obrovské kusy ľadovca plávajúce v lagúne ma uchvacovali a dokázala by som ich pozorovať aj celý deň. Čakala nás však takmer 500 km cesta na letisko a let domov. Počasie bolo fajn, prvý krát od nášho príletu bola obloha trochu zamračená, ale aj spoza mrakov nakoniec vykúkalo Slnko. Na dotankovanie sme sa zastavili vo Víku, kde sme si vychutnali posledný islandský obed.

Za Reykjavíkom sa počasie drasticky zmenilo. Najprv len silný vietor a posledných pár kilometrov pred letiskom sa po ceste doslova hrnul sneh. Cestu a pruhy nebolo vôbec vidno a v niektorých úsekoch bola námraza, takže prudšie otočenie volantom by pravdepodobne znamenalo tanec po celej ceste.

Spiatočný let meškal približne hodinu a na letisku bola väčšina obchodov aj reštaurácií o takom čase zatvorená. Návrat domov bol naozaj trochu masaker, celý deň v aute, potom niekoľko hodín na letisku, niekoľko hodín v lietadle, niekoľko hodín na vlakovej stanici v Katowiciach a niekoľko hodín vo vlaku…doma sme popadali do postele ako hrušky. Na druhej strane však celý tento výlet stál za to a okamžite by som sa vrátila na ďalšie spoznávanie 🙂

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.